Joga. Slovo, ktoré je v dnešnej dobe čím ďalej, tým viac skloňované medzi rôznymi generáciami. Mnohí ľudia stále netušia, čo tento pojem znamená a naopak, mnohí začali jogu evidovať, zaujímať sa o ňu, dokonca ňou žiť. Joga je v prvom rade sústava asán, teda pozícií, ktoré človek praktizuje pri vedomom dychu. Avšak nie je to len fyzické cvičenie. Je to smer, ktorý v sebe zahŕňa aj životný štýl a spôsob zmýšľania.

„Joga je láskavý prístup k sebe samému, je to čas investovaný do svojho zdravia.“

Cvičenie jogy, alebo inými slovami jogová prax, je ucelený komplex rôznych prístupov, ktoré pôsobia na naše telo na všetkých úrovniach, to znamená po fyzickej, psychickej, emocionálnej aj duchovnej stránke. Základnými bodmi, od ktorých sa všetko odráža je dýchanie, človek ako celok a prepojenie sa s momentom tu a teraz, priblíženie sa k vlastnej duši.

Dych, ako jeden z najdôležitejších elementov sa zdôrazňuje ako smerodajný a základný prvok, na ktorý sa cvičiaci zameriava. Plný jogový dych je blahodarný pre celé telo. Nádych ide vedome najskôr do bránice a následne na to do pľúc až pod kľúčne kosti a ku chrbtici. Tým sa masírujú vnútorné orgány v brušnej dutine aj v celom hrudnom koši. Toto dýchanie výborne pôsobí po fyzickej stránke na prekrvenie celého tela, na srdce, okysličenie buniek vo všetkých svaloch aj na metabolizmus.

Ch. Brownová (str. 8, 2006) tvrdí, že joga nás učí návratu k sebe samým. Je to hľadanie vlastných limitov, ale i rozširovanie hraníc, schopnosť uvoľniť sa a byť sám sebou. Ide o to, aby si človek našiel čas sám na seba a uvedomil si, kto je, pretože na to ľudia často vo víre uponáhľaného života zabudli. Jedným z dôvodov, prečo joga začala byť tak náhle a výrazne obľúbená je fakt, že nám pomáha k pocitom uvoľnenia, harmónie a celistvosti.

„Tým, že sa v jogínskych pozíciách naučíte veľa o energetickom centre svojho tela, nacvičujete hľadanie svojho stredu aj v ďalších oblastiach svojho života. Joga je preto aj tréning k lepšiemu zvládaniu situácií v bežnom živote.“

Jogínske pozície sú kľúčom k spoznávaniu seba a svojho tela. Je to proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, preto sa na cvičenie treba naladiť. Súhra meditácie, sústredenia sa na vlastný dych, preciťovanie svojho tela a zisťovanie vlastných limitov, zaručuje posun v rôznych sférach života.

Jednotlivé pohyby, ktoré sa vykonávajú pri cvičení, ako je úklon, predklon, záklon, rotácie a inverzné pozície, dokážu celkovo ponaťahovať svaly, precvičiť kĺby, doslova rozprúdiť krv v žilách. Tým sa uvoľnia svaly, naštartuje sa celý náš „systém“ a energie začnú prúdiť. Jemné toky energií môžu pripomínať reštart organizmu a pocit, ktorý z nich vzíde, môže byť niekomu na prvýkrát príjemný aj nepríjemný. Dôležité je prijať oba pocity, ktoré sú na mieste a sú v poriadku. Prirodzené pohyby v kombinácii s dychom otvárajú brány radosti a nových obzorov. Je to starostlivosť doslova o telo aj ducha 🙂

Či už ste fyzicky zdatný alebo máte nejaké zdravotné obmedzenie, odporúčanie tohto typu cvičenia je viac než na mieste. Pri joge platí pravidlo „netreba sa podceňovať, ale ani preceňovať.“ Treba ju jednoducho vyskúšať a pokúsiť sa nájsť presne niečo medzi tým. Cvičenie jogy je tak univerzálne pre každého, kto potrebuje v živote spomaliť, zodpovedať otázky, ktoré v sebe dlhodobo nesie a prísť na to, kto vlastne je.  

Cvičenie jogy zahŕňa v sebe relax, pohyb, oddych, sústredenie, radosť a vitalitu, ale aj vyplavovanie emócií a následné zvoľnenie tempa. V neposlednej rade treba spomenúť, že cvičením si človek zlepšuje celkovú kondíciu tela, tvaruje svaly. Pravidelným cvičením sa dokonca eliminuje svalová disbalancia. U žien dokáže joga regulovať aj hladinu hormónov, ktorá je alfou a omegou nášho fungovania, žitia a bytia.

„Joga dokáže vytvoriť nadhľad a odstup od vecí, ktoré denne riešime, učí nás selektovať, čo je dôležité a čo nie. Čo je ale najdôležitejšie, učí nás nechávať veci tak. Veriť procesu učenia a rastu, odosobniť sa a zamerať sa nesebecky na seba.“

Všetci sme tu z nejakého dôvodu. Učíme sa každý deň nové veci, učíme sa komunikovať nielen s ostatnými, ale aj sami so sebou. Učíme sa prijímať situácie, v ktorých sa ocitáme, spracúvať informácie, vnemy a pocity, ktoré sú pre ľudské bytie tak prirodzené.

 „Cez prijatie všetkých stránok nás samých sa spoznávame a otvárame sa ďalším životným krokom.“

Knížetová Věra a Tillich Jozef (str. 11, 2007) sa zhodujú na tom, že človek, ktorý cvičí jogu, praxou postupne začne „odkladať“ stereotypy, zvyky, ktorými sme si všetci tak krásne zaplnili život. Súťaženie, porovnávanie síl, prekonávanie sa a dokonca ani snaha stať a lepším, než druhí, nie je v súlade s tým, k čomu joga smeruje. To všetko je správnemu cvičeniu skôr prekážkou, pretože hlavným zámerom jogovej praxe je obrátiť sa dovnútra a ukázať človeku cestu k nadviazaniu kontaktu so sebou samým. A v tom je presne utajený aj návod, ako pristupovať ku cvičeniu: berme jogu trochu ako hru, rovnako vážne, ako dokážu hru brať deti, ale súčasne s určitou ľahkosťou a odstupom, ktorý ku hre môže mať zrelý človek 🙂

NAMASTÉ

Autor článku: Janka Súkeníková

Zdroje:

BROWNOVÁ, Christina, Jóga od A do Z, 2006, ISBN 80-7359-062-X, s. 400

KNÍŽETOVÁ, Věra, TILLLICH Jozef, Jóga, 2007, ISBN  80-7336-348-8, s. 208

Viac o joge v Krystalii 🙂